Kde sa vyťažilo najviac zlata na Slovensku

Autor: Jano Kováčik | 14.9.2017 o 16:38 | Karma článku: 8,69 | Prečítané:  8454x

Celkové množstvo vyťaženého zlata na území dnešného Slovenska možno dnes len odhadovať. Názory odborníkov sa výrazne líšia, podľa niektorých to bolo iba 20 ton, iní tvrdia, že sa vyťažilo až od 500 do 1000 ton zlata. 

Pravda bude asi niekde uprostred. Snažil som sa vyčleniť 10 najvýznamnejších lokalít ťažby zlata na našom území, ich poradie môže byť diskutabilné, nakoľko číselné údaje sa rôznia.

1. Kremnica

Je známa nielen mincovňou, ktorá funguje už takmer 700 rokov nepretržite, ale aj ako zlaté mesto vďaka výskytu zlatonosných žíl. Podľa odhadov sa tu vyťažilo 35 – 70 ton zlata, iné odhady hovoria o niekoľkých stovkách ton (200 - 400 t). Už v 15. storočí sa v Kremnici v priemere za rok vyťažilo 250 kg zlata. Ešte v druhej polovici 20. storočia, kedy v Kremnici postupne utíchala ťažba zlata, sa vyťažilo asi 100 kg zlata ročne. Zlato sa tu stále nachádza v tonách, takže v budúcnosti sa možno ťažba obnoví, hovorí sa o lokalite Šturec.

2. Banská Štiavnica, Banská Hodruša, Vyhne

Napriek tomu, že Banská Štiavnica bola skôr známa ako strieborné mesto, sa popri striebre v nižších koncentráciách vyskytovalo aj zlato. Najbohatším rokom v dejinách B. Štiavnice bol r. 1690, kedy sa vyťažilo 29 ton Ag a 605 kg Au. Celkové odhady odborníkov sa opäť pohybujú v širokom rozmedzí 20 - 400 ton zlata. Len v samotnom hodrušsko-vyhnianskom banskom revíri sa údajne celkovo vyťažilo 44 ton zlata. V bani Rozália (Hodruša-Hámre), ktorá funguje dodnes, sa vyťažilo v r. 1992 – 2003 takmer 3,5 tony zlata, čo je v priemere viac ako 300 kg ročne.

3. Rožňava, Smolník, Slovinky, Zlatá Idka

Významnými banskými mestami v minulosti boli aj Rožňava a Smolník vo východnej časti Slovenského Rudohoria. Už v stredoveku sa tu rozvíjala ťažba zlata a striebra, neskôr sa zamerali na antimonit, meď a pyrit. Napríklad v r. 1931 sa v rožňavskej Čučme zo starých háld získalo viac ako 100 kg zlata. V celej tejto oblasti sa dokopy vyťažilo približne 2000 – 3000 kg zlata.

4. Nová Baňa, Pukanec, Rudno nad Hronom, Brehy

K menej významným stredoslovenským banským mestám patrili Nová Baňa a Pukanec. V týchto lokalitách síce prevládalo striebro, ale popri ňom obe mestá aj s okolím vyťažili aj niekoľko stoviek kg zlata. V Novej Bani sa na konci 19. storočia, tesne pred zánikom baníctva, ešte vyťažilo 170 kg zlata v posledných 12 rokoch. Pukanec je pomerne málo preskúmaný a početné zlatinky v miestnych potokoch naznačujú bohatstvo skrývajúce sa v podzemí.

5. Magurka (Partizánska Ľupča)

Táto stará banícka osada leží v západnej časti Nízkych Tatier v katastri Partizánskej Ľupče. Už v r. 1556 miestni baníci vyťažili asi 8 kg zlata. Okrem zlata a striebra sa tu neskôr ťažil hlavne antimonit. V r. 1907 tu bol nájdený kus zlata, ktorý vážil 0,85 kg. Podľa odhadov sa tu vyťažilo dokopy 885 kg, iné odhady hovoria až o 2300 kg zlata.

6. Malinová, Chvojnica

Zlato sa ťažilo aj v Strážovských vrchoch na Hornom Ponitrí. Neďaleko obcí Malinová a Chvojnica sú pravdepodobne druhé najväčšie ryžoviská zlata na Slovensku. Odborníci odhadujú, že sa z miestnych rozsypov vyryžovalo 500 – 1890 kg zlata.

7. Zlatníky

Na východe Považského Inovca leží obec Zlatníky, ktorej meno nám naznačuje, že sa tu nachádzajú najväčšie ryžoviská zlata na Slovensku. Dobývky v rozsypoch sú až na 40 miestach v okolí. Našli sa aj zlaté nugety veľké 7 mm. Podľa odhadov sa tu mohlo vyťažiť a vyryžovať dokopy 500 - 1750 kg Au.

8. Pezinok

Síce baníctvo v Malých Karpatoch nedosiahlo slávu iných významnejších oblastí Slovenska, ale v 18. a 19. storočí sa v pezinských baniach vyťažilo 5 - 10 kg zlata ročne. Okrem zlata sa tu ťažil aj antimonit a pyrit. Celkovo sa v miestnom ložisku mohlo vyťažiť asi 500 kg zlata, pričom podľa prieskumov sa ešte niekoľko ton ukrýva v hlbinách.

9. Nižná a Vyšná Boca

V centrálnej časti Nízkych Tatier ležia tiež banícke obce Nižná a Vyšná Boca. V 16. storočí miestne baníctvo tak prekvitalo, že sa hovorilo, že vznikla „nová Štiavnica“. Postupne sa však ťažba stáva nerentabilnou, prechádza sa k ťažbe antimonitu a železnej rudy. V r. 1851 sa ešte vyťažilo asi 5,5 kg zlata, celkové odhady hovoria o 500 kg.

10. Medzibrod

Táto pomerne málo známa osada sa nachádza neďaleko Banskej Bystrice v Nízkych Tatrách. Ťažiť zlato sa začalo pomerne neskoro až v 16. storočí, neskôr sa ťažba zamerala na antimonit. Podľa odhadov sa tu dokopy vyťažilo niekoľko sto kg zlata.  

Ešte zopár zaujímavostí na záver...

  • v minulosti sa zlato ťažilo u nás až údajne na viac ako 170 lokalitách.
  • zlato v názve slovenských obcí, či častí obcí naznačuje bývalé ryžoviská alebo bane.
  • najvyššie položené zlaté bane u nás sa nachádzali na úpätí Malého Kriváňa vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2000 – 2100 m.
  • najväčší zatiaľ známy zlatý nuget sa našiel v r. 2004  medzi Hnúšťou a Hačavou a vážil 1,85 g.
  • v oblasti Biely vrch pri Detve sa predpokladá asi 25 ton zlata.

Zdroje:

F. Bakos, M. Chovan a i. 2004 - Zlato na Slovensku.

K. Jesenák 2017: Historické a súčasné miesta spracovania a ťažby rúd na Slovensku. Dostupné na: https://fns.uniba.sk/jesenak2017/

Staré banské diela. Dostupné na: http://mapserver.geology.sk/geofond/sbd/

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁR PETRA TKAČENKA

Zlepenec potrebuje lídra

Nevidno nikoho, kto by to vedel zlepiť.

SVET

Ruská agentka sa na súde priznala. Ako funguje ruská špionáž v USA?

Na jedného špióna je viac ako desať ľudí.


Už ste čítali?