Yad Vashem je názov pamätníka obetiam holokaustu, v ktorom sídli aj múzeum. Bol postavený v roku 1953 na hore Herzl blízko mesta Jeruzalem.
Súpisy židov spolu s deportáciami boli riadené úradmi na úrovni okresu, preto treba pri vyhľadávaní zadať názov okresného mesta a postupne sa preklikáte až k jednotlivým zoznamom. http://collections1.yadvashem.org/search.asp?lang=ENG&rsvr=7
Deportácie zo Slovenska prebiehali v priebehu r. 1942, a potom v druhej vlne po potlačení SNP v r. 1944. Forma zoznamov bola rôzna, okrem mien mohli obsahovať aj ďalšie informácie: dátum narodenia, bydlisko, náboženstvo, zamestnanie, rodinní príslušníci, poznámku (napr. či ide o miešanca s árijcom, či má nejakú vrodenú chorobu atď.). V niektorých prípadoch mali kolónku potrebnosť (napr. lekári boli potrební), či dokonca číslo vagóna. Okrem úradných dokumentov sa dá ľahko dostať aj k zaujímavým fotografiám, znovu stačí zadať názov obce.
Ďalšou z možností tohto webu je vyhľadávanie konkrétnej obete holokaustu podľa mena resp. bydliska. http://db.yadvashem.org/names/search.html?language=en Tu sa dá nájsť tzv. svedectvo o smrti, ktoré väčšinou vypísali nejakí jej potomkovia alebo príbuzní.
Takto som si veľmi jednoducho vyskladal napr. príbeh o obchodníkovi Markovi Diamantovi z Brehov:
Jeho manželkou bola Etela rod. Schlezingerová, ktorá spolu s ním pracovala v obchode. Mali spolu 3 deti. Jedno z nich bol syn Karol, ktorý sa narodil v Brehoch v r. 1906. Vyštudoval vysokú školu a získal titul inžinier. Za manželku si zobral Pirošku Bergerovú, s ktorou mal jedno dieťa. Nešťastný osud Marka začal v r. 1939, kedy v Brehoch zavraždili jeho manželku. O dva roky na to, v lete 1941 bol zbavený obchodu v rámci „zákonnej“ likvidácie majetku Židov. Jeho obchod neprevzal žiadny arizátor, takže bol zatvorený. V r. 1943 bol Markov syn Karol deportovaný do koncentračného tábora Majdanek v Poľsku, kde aj zahynul. Nakoniec v Brehoch skončil aj život samotného Marka Diamanta. Krátko pred skončením vojny v r. 1945 bol už ako starší pán zastrelený. Malou náplasťou na rany osudu rodiny Diamantovej je to, že dcére sa podarilo ujsť do Izraela, kde dodnes žije jeho vnuk.
V tzv. zozname spravodlivých si možno prečítať aj niekoľko krátkych príbehov o tých, čo pomohli resp. zachránili židov pred takmer istou smrťou.
Jeden z príbehov:
V Trebišove sa spriatelili dvaja susedia Karol Kaminsky a Alexander Saff. Karol bol antifašista a viedol miestnu pobočku firmy Baťa, v roku 1942, bol preložený do Čierneho Balogu. Obaja zostali v kontakte. V roku 1942 bol Alexander internovaný v tábore Nováky. Po 6 týždňoch sa mu podarilo utiecť. Vrátil sa do Trebišova a ukryl sa u Karola. Ten mu neskôr zabezpečil falošné árijské doklady a prácu v Čiernom Balogu. Po potlačení SNP a obnovení transportov skryl Alexandra v blízkej dedine do sýpky, kam mu každý deň nosil jedlo. Cez zimu ho presťahoval do pivnice, kde sa o neho staral až do skončenia vojny. Alexander sa neskôr presťahoval do USA a udržiaval kontakty so svojim záchrancom až do svojej smrti.
