Jano Kováčik
„Plagiátori“ boli u nás už v stredoveku
Odpisovanie, prepisovanie a falšovanie písomností nie je fenoménom len dnešných čias, ale možno sa s ním stretnúť už v období Veľkej Moravy, či Uhorska.
Učiteľ dejepisu a geografie, v blogoch sa snažím pútavým spôsobom priblížiť históriu, ktorá ma fascinuje. Zoznam autorových rubrík: História, Školstvo, Cestovanie
Odpisovanie, prepisovanie a falšovanie písomností nie je fenoménom len dnešných čias, ale možno sa s ním stretnúť už v období Veľkej Moravy, či Uhorska.
Praveké sošky žien s bujnými tvarmi sú známe nám všetkým z učebníc dejepisu. Ich význam však stále zostával záhadou.
V minulosti sme boli zlatou baňou Uhorska, dnes sa ťaží v hĺbkach štôlní už len na niekoľkých miestach Slovenska.
K najrozšírenejším banským zariadeniam v novoveku (nielen) na našom území patrili stupy alebo drviče rudy, ktoré boli poháňané vodou.
Už nejaké tie roky pozorujem, že ministerstvo školstva patrí k tým najmenej populárnym, ministri sa tam striedajú ako na bežiacom páse. Týmto blogom by som však chcel poukázať na ministra školstva, ktorý naozaj stál za to...
Svojho amatérskeho historika má asi každá dedina, či mesto. Týmto blogom by som chcel vyzdvihnúť ich dôležité postavenie pri skúmaní regionálnych dejín, a tiež spomenúť 2 pre mňa významné osobnosti.
Približne 500 rokov (od 14. – 19. storočia) boli spojené stredoslovenské banské mestá do Zväzu tzv. Septem civitates montane superiore. Patrilo do neho 7 slobodných kráľovských miest:
Celkové množstvo vyťaženého zlata na území dnešného Slovenska možno dnes len odhadovať. Názory odborníkov sa výrazne líšia, podľa niektorých to bolo iba 20 ton, iní tvrdia, že sa vyťažilo až od 500 do 1000 ton zlata.
... alebo ako Hron potichu kradne vodu iným riekam. Dĺžka 3 nasledujúcich hronských dedičných štôlní presahuje 10 km, ale ich výnimočnosť je aj v iných parametroch. Napriek tomu laická verejnosť o ich existencii vie pomerne málo.
V minulosti sme mali na našom území niekoľko desiatok mestských hradieb alebo opevnení. Mnohé sú dnes už takmer úplne zničené a zabudnuté, preto som vybral 5 slovenských miest, ktoré majú najzachovalejšie historické opevnenie.
alebo čo ma zaujalo u nás včera a dnes. Snažil som sa byť, čo najstručnejší, najslušnejší a najúprimnejší.
Dejiny každodenného života sú pre mňa tie najzaujímavejšie a samotný život píše najkrajšie, ale aj najdojímavejšie príbehy. A k takým patrí aj príbeh mojej prastarej mamy.
Na území Slovenského štátu boli v roku 1941 zriadené tri pracovné tábory Židov, dva z nich by sme už dnes hľadali márne.
Obrázková kronika je jedna z najkrajších zachovaných stredovekých kroník, obsahuje až 147 obrázkov, ktoré nám približujú naše dejiny. Obrázky sú naozaj zaujímavé a pripomínajú dnešné komiksy, snažil som sa vybrať niektoré z nich.
Desať slovenských dedín sa môže hrdiť prívlastkom kráľovské mesto. Prvé stredoveké mestá na našom území sa začínajú formovať v 13. storočí za vlády kráľa Bela IV., ktorý viacerým sídlam udelil mestské privilégiá.
Od roku 1000 (možno 1001), kedy bol korunovaný prvý kráľ Štefan, sa na uhorskom tróne dokopy vystriedalo niekoľko desiatok kráľov, z toho boli 2 oficiálne korunované kráľovné.
Tieto emotívne fotografie nám približujú okamihy zo života židovskej komunity na území Slovenskej republiky v rokoch 1939-45.
Opäť som sa ponoril do internetového pátrania, tentoraz som prioritne hľadal zoznamy deportovaných Židov počas holokaustu. Podarilo sa.
Klopačka bola v minulosti vežovitá stavba na vyvýšenom mieste, ktorá slúžila na zvolávanie baníkov na pracovnú zmenu. Do súčasnosti sa nám ich na Slovensku dochovalo už pravdepodobne iba 7.
Vždy keď sa ma spýtajú, ktorú časť dejín mám najradšej, odpoviem, že dejiny stredovekého Uhorska. A tu je pár viet o tom, prečo...