Skláreň v Rudne nad Hronom 1872 – 1927

Autor: Jano Kováčik | 19.8.2014 o 14:52 | (upravené 22.3.2015 o 14:01) Karma článku: 6,22 | Prečítané:  1056x

         Začiatok sklárstva v Hronskom Rudne sa viaže na rok 1872, čo bolo len dva roky po definitívnom skončení banskej činnosti v obci. Obec mala dobré predpoklady na rozvoj sklárstva: dostatok dreva, vody a kremeňa, preto český podnikateľ Ignác Prokopec odkúpil bývalé banské zariadenia (stupy) a budovy šachty Anna a prestaval ich na novú skláreň. Budovu a zariadenia dal na 19 rokov do nájmu Maximiliánovi Göpfertovi, ktorý bol tiež spoločníkom sklárne v Uhrovci. Je pravdepodobné, že rudnianska a uhrovecká skláreň boli vybudované takmer súčasne a boli veľmi podobné. Zaujímavé je tiež to, že obe nakoniec čakal rovnaký osud.

         Už od začiatku pôsobenia sa skláreň borila s problémami. Prokopec si neplnil záväzky s dodaním dreva, ktoré bolo potrebné hlavne na prevádzku dvoch pecí vykurovaných plynom.  Údajne v tom čase boli rudnianska skláreň spolu s uhroveckou prvé v Uhorsku o dvoch plynových peciach. Ročná spotreba palivového dreva bola vtedy približne 3000 m3. Skláreň začína prosperovať až pod novým majiteľom Vincentom Ružičkom, čo sa odrazilo aj na náraste počtu obyvateľov Rudna. Kým v roku 1870 nemalo ani 500 obyvateľov, na vrchole sklárskej výroby v roku 1910 tu žilo už takmer 900 ľudí. Do obce prichádzajú sklárski odborníci pochádzajúci z Moravy a Čiech, ale aj z iných sklární na našom území (Uhrovec, Skýcov, Utekáč). Je zaujímavé, že priezviská niektorých sklárskych rodín sa vyskytujú v obci dodnes.

         Vo fabrike sa vyrábali všetky druhy dutého skla: krčmárske, lekárske, petrolejové lampy, zaváracie fľaše, fľaše na minerálku. V r. 1898 spracovala 350 ton kremenného piesku, 4 ton kremeňa, spálila 5000 m3 dreva, pracovalo tu 51 sklárov, ktorí vyprodukovali 350 ton obyčajného dutého skla a 50 ton jemného dutého skla v hodnote 40 000 zlatých. Na prelome storočí mala fabrika 4 budovy a 9 sklárskych domov na ploche 1,70 ha, 80 robotníkov, z toho 15 žien. Začína sa zaoberať aj výrobou kryštálového brúseného a dekorovaného skla na osobité objednávky (rôzne jedálenské súpravy). Ročná produkcia bola 60000 kôp skla, teda asi 120 vagónov tovaru. Skláreň spolupracovala aj s firmou Sandrik, no hlavným odberateľom bol budapeštiansky trh, ale aj rakúsky vidiek, dokonca sa spomína aj export do Egypta.

         Po smrti Vincenta Ružičku rudniansku fabriku vlastní niekoľko ďalších majiteľov Göpfertovsko-Ružičkovského rodinného klanu. Tesne pred vojnou fabriku odkúpila najskôr zlatomoravecká banka a neskôr viedenská firma Penhas, do jej čela sa dostáva riaditeľ František Hoch (taktiež zo spomínaného klanu), ktorý zotrváva v sklárni až do jej likvidácie. Príčin zániku sklárstva v Rudne môže byť niekoľko: po vojne sa znížila kúpyschopnosť obyvateľstva, vzniká konkurenčná skláreň na Novej Bani, ktorá bola bližšie k železnici, odchod odborníkov ku konkurencii, či v roku 1926 sa pretrhla hrádza Nového tajchu. V roku 1927 bola definitívne zastavená výroba po viac ako 50 rokoch, zariadenia a odborníci prešli do N. Bane, prácu stratilo 145 robotníkov a väčšina budov bola zrútená. Na mieste fabriky v súčasnosti stoja rodinné domy, zaujímavé je, že niektoré sú postavené z pozostatkov zničených budov niekdajšej sklárne. Bohužiaľ dnes už aj posledné zachované budovy bývalej sklárne (baliareň, Hendel a 2 sklárske domy) sú buď zanechané osudu – zubu času, alebo sú prestavané na moderné haly. V súčasnosti by už málokto rozpoznal miesto niekdajšej sklárne, preto je dôležité si to aspoň pripomínať.

1. Hlavná budova. Nachádzali sa tu 2 okrúhle pece – každá mala 12 otvorov pre pernice (šamotové ohňovzdorné nádoby) s celkovým obsahom skloviny asi 150 kg (r. 1898). Ďalej chladiace komory a 4 kancelárske miestnosti.

2. Gázovňa (gazameter) a dreváreň s cinkulárkou . Objekt s kotlom a 60 m vysokým komínom, v ktorom sa palivové drevo menilo na plyn (tzv. splyňovanie dreva), ktorým boli vykurované dve sklárske pece. Je prepojený s hlavnou budovou.

3. Vodné koleso s malou elektrárňou . Pozostatok banskej stupy (drviča rudy), vodu k nemu privádzal jarok z tajchu, ktorý využíval spád 20 m, čo bolo v tom čase najviac na území Slovenska. Nový tajch ležal teda 20 m nad úrovňou fabriky. Sila vody sa využívala na výrobu elektrickej energie na osvetlenie sklárne, či pohon iných zariadení (napr. brúsiek). Údajne touto elektrikou bola osvetlená aj cesta zo sklárne až po byt majiteľa, nazývaný Handel, ktorý sa nachádzal asi 500 m v doline. Treba upozorniť na to, že samotná obec bola elektrifikovaná podstatne neskôr, až v r. 1952.

4. Úpravovňa . Budova na obrobenie skla – brúsiareň, dekorovanie skla.

5. Baliareň a sklad . Budova na balenie skla (tzv. vazáreň), triedenie (tzv. peklo), sklad hotových výrobkov, sklad črepín.

6. Domy sklárov . Menšie objekty, kde bývali sklárski odborníci, pochádzajúcu často z Čiech a Moravy.

7. Dom riaditeľa sklárne – zvaný Hendel

Majitelia a riaditelia (správcovia) sklárne

1872 - 1887 Ignác Prokopec +  neskôr manželka Emília r. SokolováMaximilián Göpfert
1887 - 1898 Vincent Ružička-II-
1898 - 1903 Mária Ružičková r. Petrášová1902 správca Ľudovít Ružička
1903 - 1908 Ján Göpfert (zať Márie) – 1907 dal postaviť novú skláreň v Novej Bani-II-
1908 - 1913 Viliam Ružička (pravdepodobne švagor Jána Göpferta)-II-
1913 - 1918 Tekovská banka Z. MoravceFrantišek Hoch
1918 - 1927 J. Penhas a bratia ViedeňFrantišek Hoch

Zdroje:

Archív OcÚ Rudno nad Hronom

Bakošová, J. 1994, Skláreň v Rudne nad Hronom v rokoch 1912 – 1926

Kršjaková, H. 1997, Dejiny obce Rudno nad Hronom

Zrebený, A. 1986, Dejiny Novej Bane

Žilák, J. 2011, Skláreň v Rudne nad Hronom

http://www.zivaskola.uhrovec.sk/historiaobce.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?