Príbeh mladého učiteľa

Autor: Jano Kováčik | 12.2.2014 o 15:21 | (upravené 13.9.2014 o 12:28) Karma článku: 10,77 | Prečítané:  1374x

Písal sa rok 1999, v jednej malej dedinke za siedmymi kopcami žil jeden úplne obyčajný 12-ročný chlapec. Rád kreslil, chodieval na hríby do lesa, sníval, hrával futbal, či nerád ráno vstával do školy, ako väčšina jeho rovesníkov. Na margo treba poznamenať (podľa vzoru pána premiéra:), že aj keď to nebolo až tak dávno, vtedy ešte nebola éra mobilných telefónov, počítačov a rôznych iných  tablet(k)ov. V škole to chlapcovi išlo celkom dobre, ba  dokonca podľa učiteľov a žiackej knižky výborne. Mal to šťastie, že nepotreboval nad učením stráviť veľa času, lebo si dokázal veľa zapamätať a logicky odvodiť. Rodičia chlapca chválili a motivovali ho tým starým známym výrokom: „keď sa budeš dobre učiť, tak sa budeš mať v živote lepšie.“

 

A takto pomaly, ale čím ďalej, tým rýchlejšie plynul čas: dni, týždne, mesiace, roky, ba dokonca aj storočia a tisícročia. Prešli minimálne dva konce sveta. Chlapec sa naďalej učil dobre, aj keď nemožno hovoriť, že bol dáky génius. Patril skratka k tej časti obyvateľstva, ktorú nezvyknú zaraďovať do vybraných ankiet v známej relácii o (vtipnej) múdrosti národa. Vyrástol, zmaturoval a čakal ho život plný nádejí. Chcel ísť pracovať do zahraničia, chcel si zlepšiť cudzie jazyky, vidieť kúsok sveta. „Ale nevymýšľaj!“ – zahlásili rodičia.  Opäť prišla na rad tá čarovná veta: „uč sa, budeš sa mať dobre!“ A tak chlapec poslúchol a prihlásil sa na vysokú školu. Ubehlo ďalších päť rokov.

Medzičasom si jeho mnohí kamaráti a spolužiaci (aj tí menej šikovní na učenie) našli slušné roboty a podaktorí aj manželky. Z chlapca sa stal muž (s akademickým titulom) – písal sa už rok 2011. Síce sa mu podarilo pomerne rýchlo nájsť si prácu (dokonca vo svojom obore), ale bohužiaľ veľmi slabo zaplatenú. Jeho kamaráti už stihli za tých päť rokov praxe postúpiť v kariére a k manželkám pribudli aj sem tam dáke deťúrence. Dokonca aj jeho rovesníci, ktorí neboli kedysi na základnej škole až takí kamarátski a nikdy sa dobre neučili, ale boli drzí a draví, sú teraz dobre zarábajúci podnikatelia.

Mladého muža síce jeho práca baví, ale čo spraví, ak bude chcieť uživiť rodinu? Zamyslel sa nad starou frázou, ktorú mu vsugerovali kedysi rodičia a zosmutnel.

PS: Aké z toho vyplýva ponaučenie? Každý si domyslí sám...

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?