Genialita našich predkov alebo kde zmizlo ich dedičstvo

Autor: Jano Kováčik | 15.1.2014 o 18:04 | (upravené 13.9.2014 o 12:19) Karma článku: 10,74 | Prečítané:  1362x

Pochádzam z malej malebnej obce na strednom Slovensku, uprostred Štiavnických vrchov, v ktorej kedysi dávno prekvitalo baníctvo (o tom svedčí už jej názov odvodený od slova ruda). Údajne sa tu usadili nemeckí osadníci už v polovici 12. storočia a začali ťažiť hlavne striebro a zlato. Baníctvo v obci prekvitalo niekoľko storočí, no okolo roku 1860 bola ťažba zastavená, kvôli nízkej rentabilite. Skrátka minuli viac zlatiek na prevádzku, ako vyťažili zlata a striebra.

 

Od tej doby ubehlo niečo viac ako 150 rokov a po baníctve, dá sa povedať ani chýru, ani slychu (takmer). Smutné na tom je, že veľa obyvateľov (hlavne z mladšej generácie) asi ani nevie, aké veci sa v našej peknej dedinke kedysi diali. Veľakrát pri prechádzke našou dedinou premýšľam, možno trošku zasnene, aké by to bolo mať tak stroj času a preniesť sa dákych 200 rokov do minulosti. Ako asi vtedy žili ľudia, kadiaľ viedli cesty a cestičky, kde rástli stromy a naopak, kde boli lúky alebo haldy hlušiny, kam viedli hlboké banské šachty, či aké iné fascinujúce veci tu kedysi fungovali a ako? Otázok je veľa. Prečo spomínam fascinujúce veci? Prečo píšem o našich predkoch ako génioch? Pokúsim sa Vám to vysvetliť, čo najjednoduchšie, lebo vedel by som o tom napísať mnoho strán.

stolna_res.jpg

Po prvé, samotné baníctvo je neskutočne náročné (nielen fyzicky), namáhavé, ale aj nebezpečné. Už od detstva ma lákalo prejsť portálom štôlne a objavovať stratené podzemné svety v nespočetných spletiach chodieb. Ale to, čo ma fascinuje najviac, je spôsob, ako dokázali naši predkovia získať lacnú energiu. Využili silu vody, ktorej máme u nás nadostač. Aby bolo vody dostatok aj počas sucha, najprv vybudovali u nás v obci dve banské vodné nádržetajchy (zrejme podľa vzoru tých banskošiavnických). Stavba kamenno – zemnej hrádze tajchu je veľmi zdĺhavá a náročná, je isté, že musela trvať niekoľko rokov a muselo na nej pracovať niekoľko desiatok ľudí, ktorí nemali k dispozícii moderné stavebné stroje ako my. Taktiež nie je jednoduché vybudovať hrádzu tak, aby neprepúšťala vodu. Tajchy museli mať účinné vypúšťacie zariadenie (známe ako mních), ktorým sa regulovalo, koľko vody môže vytiecť. Následne sa voda nahnala do taktiež umelo vykopaného vodného kanála, ktorý má u nás dĺžku asi 1,5 km. Na úsekoch tohto kanála boli postavené tzv. stupy – zariadenia na drvenie rudy. U nás v obci sa spomínajú hneď tri, no predpokladám, že ich mohlo byť aj viac.

tajch_res_res_res.jpg

Pri stupách (nem. pochwerk) by som sa chvíľku pozastavil. Pokladám ich za neskutočne sofistikované a pritom jednoduché zariadenia. Pokúsim sa ich prácu zjednodušene popísať: padajúca voda z vodného jarku poháňala koleso (podobne ako u vodných mlynov). Na vodné koleso bol napojený hriadeľ s výstupkami, ktorý pri otáčaní dvíhal tzv. tlky – drevené stĺpy na spodku zakončené kovovým drvičom. Tlky následne vlastnou váhou padali a drvili rudu v žľabe pod nimi. Vzniknutý piesok sa potom taktiež za pomoci vody triedil na bohatý na zlato a iné rudy. Piesok bol potom odvezený do hút, kde ho tepelne spracovali. Celý mechanizmus stúp pripomína hraciu skrinku vo väčšom prevedený, poháňanú vodou. Vodné kolesá stúp boli u nás v obci aj po zániku baníctva ešte využívané na prelome 19. a 20. storočia na výrobu elektrickej energie pre skláreň, ktorá vznikla na ich mieste.

Mnohé spomínané miesta sú stále v teréne rozpoznateľné, ale mnohé už zanikli pod vrstvou zeme a času, no snáď nie úplného zabudnutia. Snáď mi dáte za pravdu, že naši predkovia museli byť géniovia keď, dokázali spraviť „za málo peňazí veľa muziky.“ Škoda toho, že v súčasnosti akoby sme boli aspoň o krok za nimi (možno aj viac).

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?